Na túru do Juráňovej Doliny sa chodí z obce Oravice, kde trasa začína aj končí. Na výber teda máte 2 smery: štandardný (podľa značenia) a opačný. Samozrejme odporúčam štandardný, pretože vám oproti pôjde menej ľudí a aj výhľady sú podľa mňa krajšie.

 

 

Celú trasu štandardným smerom by som rozdelil na 3 etapy.

Tou prvou je cesta po asfaltke, ktorou prejdete okolo vyhliadkovej veže a ovčieho salaša, až nakoniec zídete na lúku, cez ktorú sa dostanete na ústie Juráňovej doliny.

 

 

Tu začína druhá etapa, ktorá vedie lesom a tiesňavou okolo Juráňovho potoka. Je to tá najzaujímavejšia časť trasy. Putovať budete okolo Juráňovho potoka chodníkom, ktorý je miestami nahradený drevenými lavičkami a mostíkmi, čo robí druhú časť trasy ešte zaujímavejšou a dobrodružnejšou. Uvidíte pekné skalné previsy, rôzne formy tečúceho potoka s krištáľovo-čistou vodou, mnohé zaujímavé rastliny a možno aj živočíchy. Taktiež je možné vidieť pozostatky starej cesty, ktorou sa kedysi zvážalo drevo a železná ruda. Táto etapa končí cestou cez les, kde je asi jediné badateľné stúpanie do kopca. To však nie je veľmi dlhé a na vrchole je dosť miesta na posedenie pre odpočinok.

Z lesa sa dostanete na ďalšiu asfaltovú cestu. Práve tu začína tretia etapa a vedie až naspäť do Oravíc. Po stranách uvidíte lesy a lúky, občas aj Bobrovecký potok, ktorý pozdĺž tejto cesty tečie po ľavej strane. Na jednom mieste je dokonca možné prejsť cez mostík k Sirkovému prameňu. Voda z neho je veľmi bohatá na minerály, ktoré jej dodávajú vaječný zápach. Niektorí ľudia ju pijú, iní sa v nej aspoň opláchnu (vždy je veľmi studená). Určite odporúčam zastaviť sa aj tu, nakoľko to stojí len pár krokov naviac, ale túru to obohatí badateľne.

Celá trasa môže trvať 2,5 až 3,5 hodiny a vďaka nízkej náročnosti je vhodná aj pre rodiny s deťmi alebo starších ľudí. Prístupná je v lete a na jeseň (od 1. júna do 1. novembra). Taktiež treba dbať na to, že vedie cez územie TANAP-u, a teda na nej platia obmedzenia národného parku, s ktorými je dobré sa vopred oboznámiť.